Pokus o prvovýstup v Indii

Predstavte si že dávate pokus v svojom najťažšom projekte, blížite sa k reťazi a zrazu pri úplne maličkej chybičke vám šmykne noha a vy spadnete dole. Sen o vašom najťažšom RP sa rozplynie v sekunde. Viete že to bol ten najlepší pokus! Stačilo tak máličko a cesta by bola vylezená! Alebo na pretekoch nepodržíte TOP v poslednom bouldri a prvenstvo vám unikne o vlások a vy skončíte na druhom mieste.

Dvojdňový pochod do base campu

Akurát v horách žiadne druhé miesta neexistujú. Tam cestu buď vyleziete alebo nie. Je úplne jedno, či ste skončili pár metrov od vrcholu v ľahkom teréne, alebo ste to zapytlili hneď v druhej dĺžke. Proste ste cestu nevyliezli!

Aklimatizácia

Náš pokus začal zazvonením budíka o tretej ráno pod SZ stenou Baghirathi 3. Klasická nechuť vyhrabania sa z teplého spacáku trvala až kým ju neprekonalo vláčenie ťažkej svine uprostred noci v mori nekonečného suťoviska. S prvým svetlom stojíme pod stenou, varíme čaj a pozeráme na ten 1400 m vysoký „mordor“ čo máme nad hlavami. Krása! To bude bitka! Cesta do BC trvala šesť dní a ďalší týždeň sme sa venovali aklimatizácií takže sme boli na lezenie riadne nažhavení. Prvých šesť dĺžok bola celkom onania v ľahkom a rozbitom teréne s ťažkými batohmi. 

Spodná bariera

Potom konečne začalo lezenie! Slnko sa prehuplo cez vrchol a my sme si užívali lezenie v slnkom zaliatej himalájskej žule.  Zvolili sme najefektívnejšiu a najrýchlejšiu taktiku postupu kde prvý lezie na ľahko a druhý žumaruje s batohom a pomáha ťahať prvému sviňu. Večer nachádzame malé police na bivak a tak rozkladáme „kuchyňu“ a začíname variť. V noci nás pár krát vytrhne zo spánku rachot padajúceho kamenia. Našťastie spíme pod celkom veľkým previsom takže sme v bezpečí a môžeme v kľude chrápať ďalej.

Prvý bivak

Ráno je zima, sme pocukrovaní snehom a do lezečiek sa nám vôbec nechce! Dve ťažké dĺžky Ondro hákuje v topánkach a my sa konečne dostávame na vrchol prvej skalnej bariéry. Za hranou nás čaká krásny mixový terén v super zimných podmienkach. Alpský firn, kúty zaliate ľadom a všade celkom dobrá možnosť na zaistenie. Ešte aj sviňa sa na tých snehových poliach dobre ťahala. J Poobede prišlo klasické zhoršenie počasia a kým sme večer hodinu kopali vo vodnom ľade police na spanie tak začalo fučať a snežiť. 

Sňehové pole pod druhou barierou

Ani neviem či sa mi chce písať o tej noci, ktorú Ondro nazval najhoršou v jeho živote?! Nespali sme ani minútu. Fúkal ľadový vietor a zhora nás neustále zasypávali tony snehu. Po pár hodinách sme úplne rezignovali a prestali sa vyhrabávať von a čistiť police. Už sme len sedeli pod snehom s malým otvorom na dýchanie a čakali na ráno...

Žumarovanie

Ráno bolo kruté. Od zlanenia dole nás delilo iba malé zaváhanie. Ale pri pohľade na krásnu druhú bariéru v super zimných podmienkach sme s Ondrom bez slova začali baliť bivak a pripravovať sa na lezenie. Za odmenu sme dostali tri neskutočné alpské dĺžky plné ľadu, tvrdého snehu a ťažkých mixových pasáží. Na poslednom štande pod hranou druhej bariéry sme tušili posledných asi pätnásť metrov lezenia. Kokos! Už iba jedna dĺžka a sme na snehu! Juchúú, začali sme sa radovať!

Excelentné zimné podmienky v druhej bariere

Behom piatich minút však prišlo také peklo, že sme sa skoro utopili v snehu. Viditeľnosť meter, vietor ktorý s nami zametal na štande a zhora stále silnejšie a väčšie lavíny. Povedali sme si, že počkáme kým búrka skončí a valíme ďalej. Toto už dolezieme kámo!

Po pätnástich minútach sme boli zasypaní v snehu a zmrznutý na kosť. Lavíny boli už tak silné, že bol problém ich ustáť. Ak tu nechceme ostať naveky, tak musíme dole! Nekonečné zlanenie do prvého bivaku, ktorý sme kvôli hmle ledva trafili. Hore snežilo, dole pršalo. Spacáky nacucané vodou. Celú noc sme sa klepali zimou a modlili nech už je ráno. S prvým svetlom sme začali zlaňovať a niekedy na obed boli dole pod stenou...

Mixové paráže medzi prvou a druhou berierou

Sú veci ktoré mi v živote unikli o vlások a vždy, keď si na ne spomeniem, tak ma budú žrať a mrzieť,  že nedopadli. Keď sa na ne pozriem spätne, tak presne viem, čo by som urobil inak alebo lepšie. Ale to je veľmi jednoduché hodnotiť veci, ktoré sa už stali. Dôležité je, že som vtedy do toho dal všetko!

Vyliezli sme 900 m v novej ceste na Baghirati III. do výšky približne 6000mnm. Vrátili sme sa tesne spod vrcholových snehových polí. K vrcholu sme liezli čistou skalou, technicky, ľadom aj mixom s obťažnosťami 7a, C2, WI5+, M7.

Base camp v pozadí Svatá hora Shivling

Dík moc za podporu TENDON, ktorý mi dodali super materiál v podobe dvojičok Master 7.8 TeFIX, ktoré vďaka technológií TeFIX a pernamentnému spojení opletu s jádrom veľa zvládnu.

Ján při výstupu používal dvojčata Master 7.8 TeFIX